10 minútový sprievodca greenwashingom

Eva Medzihorská

Eva Medzihorská - 2. 4. 2021

Kategorie: Ostatní témata

Zdroj: Koláž Fakescape

Ako nakupujete? Vyberáte si produkty impulzívne podľa atraktívnosti obalu či si čítate aj zloženie? Prebehnete ho rýchlo alebo ho študujte dôkladne? Nakupujete potraviny so zľavou ale v nadrozmernom plastovom balení alebo premýšľate aj nad množstvom plastu, ktoré si domov takto odnesiete? Používate vždy pri nákupoch tú istú látkovú tašku či si beriete stále novú papierovú tašku pri pokladni? Všetky tieto otázky sú dôležité. Vďaka ním možno zistíte, do akej miery podliehate všadeprítomnému greenwashingu.

Čo je ten greenwashing?

Greenwashing je klamlivý a zavádzajúci typ marketingu, pri ktorom značky hrubo nadhodnocujú environmentálne a etické prínosy svojho produktu. Vo výsledku zákazník mylne pokladá produkt za zdravšiu a udržateľnejšiu alternatívu k ostatným ponúkaným možnostiam.

 

7 tipov ako greenwashing rozoznať

 

1.     Zavádzajúce slogany

Pozor na zavádzajúce slogany. Použitie prídavných mien prírodný či natural na obale výrobku nič neznamená. Rovnako produkt nebude ani 100 % bio či natural. Tvrdenia „bez syntetických prísad“ alebo „netestované na zvieratách“ vyzerajú dobre, ale bez uvedenej oficiálnej certifikácie to nemá žiadny význam.

 

 2.     Oficiálne verzus vlastné firemné certifikácie

Najčastejšie na výrobkoch nájdete certifikácie od EcoCertu, Eco control, Cosmebio, CPK a CPK bio, BDIH, Eco Garantie, Demeter, Fairtrade, NaTrue, Soil Association, Vegan či certifikát Bio Eco Cesmesi. Pozor ale na certifikáty, ktoré vám nič nehovoria. Niektoré značky si vydávajú vlastné certifikácie, ktoré ale nemajú žiadnu ekologickú hodnotu.

3.     Sugestívne obrázky na balení

Všimli ste si niekedy koľko kozmetických výrobkov má na balení zelené listy, stromy či ohrozené druhy zvierat? Listy ani stromy na obale šampónu nedokazujú, že produkt je prírodnejší. Rovnako panda, ľadový medveď či koala nemusia súvisieť s ich ochranou.

 

4.  Vyzerá to ako podpora tretej strany (neziskovej organizácie, dobročinného projektu)

Je to ale pravda? Našli ste k tomu nejaké doplňujúce informácie? Napríklad reklamná kampaň slovenského Lidlu. V nej vyzývajú svojich zákazníkov, aby si kúpili 1,5 litrovú fľašu minerálnej vody Saguaro, pretože tak prispejú 1 cent na výsadbu tatranského lesa. Zamyslite sa nad tým. Načo si budete kupovať veľkú plastovú fľašu minerálnej vody, keď môžete radšej prispieť priamo občianskemu združeniu sadiacemu stromčeky v Tatrách (a viac než jedným centom).

 

5.     Produkt má zaujímavý obal, ale...

Zloženie či krajina pôvodu na etikete sa líši od informácií na prednej strane obalu. Čítajte si preto štítok vždy pozorne. Výrobcovia sa spoliehajú na to, že nebudete až tak dôkladní.

 

6.     Prílišné zdôrazňovanie jednej vlastnosti

Zdôrazňovanie jednej pozitívnej vlastnosti a vyzdvihovanie ju nad ostatné je tiež typom greenwashingu. Navyše ak sa tá zložka vlastne nachádza vo výrobku v nepatrnom množstve. Predstavte si, že na eshope vidíte v ponuke šampón s 98 % extraktu aloe vera. Ohromí vás to, a hned si ho impulzívne objednáte. Doma si pri umývaní vlasov prečítate zloženie už dokladnejšie, a pochopíte, že v šampóne je len pár kvapiek aloe, a zvyšok sú len syntetické parfémy, tenzidy či PEGy.

 

7.     Zavádzajúce vyhlásenia typu: „sme lepší“, „sme zelenší“

Ak vidíte na výrobku alebo v reklame takéto vyhlásenia, a nie sú podporené oficiálne platnými certifikáciami, tak je to znovu len manipulatívny spôsob ako vás prinútiť k nákupu ich produktu.

 

Ako to celé začalo?

Termín greenwashing sa prvýkrát objavil v kritickej eseji Jaya Westervelda v roku 1986. Bola to ale skôr náhoda ako úmysel.

Tri roky pred tým bol Westerveld na výskumnom pobyte na ostrove Samoe. Všimol si, že istá sieť ostrovných ubytovacích zariadení klame svojim zákazníkom ohľadom hotelových uterákov a osušiek.

Turistom a surférom na reklamných letákoch tvrdili, že používaním ich plážových osušiek pomáhajú chrániť životné prostredie na ostrove a miestny korálový útes. Westerveld ale vedel, že to nie je pravda. Sieť hotelov a bungalov sa v tom období rozrastala, stavala nové bungalovy, a menila celú podobu ostrova.

Po spomínaných troch rokoch písal ako doktorand esej o multikulturalizme, a spomenul si na tento zážitok zo Samoe. To zaujalo jeho spolužiaka, ktorý vtedy náhodou pracoval v newyorskom literárnom časopise. Požiadal Westervalda, aby pre časopis napísal kritickú esej o tejto marketingovej technike. Takto sa greenwashing dostal do širšieho povedomia verejnosti.